Vzdať sa novinárskej práce pre mňa znamenalo vzdať sa profesie, ktorú som odmalička chcel robiť, a ktorá ma bavila. Vybudoval som si v nej rešpekt a mal som pocit, že písanie je jedna z mála vecí, na ktorú mám prirodzený talent.
Od siedmej triedy na základnej škole som chcel byť novinár. Prispieval som do školského časopisu. Spravoval som nástenku v triede, kde som každý deň prepisoval printové články SME o politike, športe a počítačoch. Na strednej som opäť celé štúdium písal do školského časopisu. Blogoval som, na vysokej som sa dostal k písaniu pre portály profutbal.sk a hokej.sk.
S kolegom Roháčekom sme robili live textové prenosy zo zastupiteľstva.
Práve cez športovú žurnalistiku som sa zoznámil s Filipom Roháčekom. Ten pred voľbami 2010 zobral veľkú časť mladých redaktorov iného miestneho webu Bystricoviny.sk a založil nové regionálne médium BBonline.sk. Vzhľadom na moje štúdium v Brne bola dohoda, že budem politickým komentátorom nového portálu, rýchlo som sa však stal jedným z najaktívnejších redaktorov a začal pokrývať kampaň pred komunálnymi voľbami.
Po voľbách vyschol príjem z inzercie, ktorú tvorili hlavne kampaňové bannery a rozmýšľali sme, čo ďalej. Iba v priebehu niekoľkých mesiacov sme sa dotiahli na najväčšieho konkurenta Bystricoviny.sk, hlasnú trúbu SMER-SD v Banskobystrickom kraji a okrese. Bolo nám ľúto perspektívny projekt ukončiť, preto sme sa rozhodli pokračovať na poloprofesionálnej báze a hľadať investora. Po krátkej epizóde sme pochopili, že ak chceme regionálny portál robiť objektívne, bez vonkajších zásahov a podľa seba, musíme prevziať portál aj vlastnícky.
Zobral som si študentskú pôžičku a spolu s Filipom Roháčekom a majiteľom miestneho lokálneho prevádzkovateľa internetu sme sa stali novými majiteľmi BBonline.
Začala sa tak zaujímavá štvorročná etapa, kedy som pôsobil v Brne, ale zároveň riešil investigatívu v rámci komunálnej politiky. Začal som sa orientovať vo vtedajšom zákone o verejnom obstarávaní, spoznal som cenotvorbu elektrickej energie a jej aktuálne ceny na svetových burzách. Odhaľoval som nevýhodné zmluvy, ktoré podpisoval v poslednom týždni svojho mandátu bývalý primátor Ivan Saktor.
V kancelárii sme cez zimu mali tak chladno, že som v nej sedával oblečený v kabáte.
Často-krát som ako jediný zástupca verejnosti navštevoval všetky zasadnutia mestských komisií a mestskej rady. Vďaka tomu malo BBonline zaujímavé informácie z kuchyne mestského úradu vždy ako prvé. Zároveň som začal chápať kto je kto v komunálnej politike, aj to ako na nej v tichosti a mimo pozornosti verejnosti bohato hodujú komunálni oligarchovia.
Zároveň som začínal chápať obmedzenie novinárskej práce. Aj napriek viacerým článkom sa v mnohých veciach nič nezmenilo a všetko pokračovalo ďalej. Pritom som mal pocit, že stačia jednoduché opatrenia, aby veci začali fungovať lepšie.
Aj preto som v roku 2014 prijal ponuku kandidovať do mestského zastupiteľstva. Ešte pred voľbami som utlmil svoju novinársku činnosť a pokrýval som iba športové podujatia. Zároveň som dal verejný predvolebný záväzok, že ak ma zvolia, vzdám sa práce novinára.
V podstate som kvôli 150-eurovému platu poslanca mestského zastupiteľstva vzdal profesie, ktorá ma napĺňala a hrozne veľa naučila. Zároveň sa však začala nová etapa spoločenského angažovania, ktorá ma ešte viac obohatila a priniesla nových priateľov.